… toto sa naozaj stalo 13.2.2022, a bola to náhoda…
Naše psy Fany a Iorek si ešte pamätajú tréningy zachranárskej kynológie, ktoré sme im dopriali v rámci relaxu a welfare, pred dobou covidu. Záchranárčina a canisterapia majú čosi spoločné – bod pozornosti pre psa je človek.
Zara vie človeka vycítiť, ale označiť ho normálnym, prijateľným spôsobom, to sme ju nedokázali naučiť. A tak sme si časom povedali, že nebudeme tlačiť na pílu. Kým Fany a Iorek trénovali ostošesťsto, ja so Zarkou som brázdila les, len tak pre radosť.
Ukázalo sa však, že Zara je skrytý talent…
V časti Žiliny, kde sme pár rokov bývali, boli dobré miesta na venčenie. Lúky stúpajúce k lesu, kde tu predelené pasienkami. Každú nedeľu doobeda, keď boli všetci v kostole, alebo varili nedeľný obed , my sme boli na lúke. Rituál, ktorý nemohol zmeniť dážď, plúšť, sneh, proste nič.
Fany a Iorek náruživo aportovali, Zara, z nohy na nohu prečesávala zem s nádejou, že nájde dieru a v nej myš. Bol však február, sychravo, snehu síce pomenej, ale pre myši až po krk.
Zrazu zdvihla hlavu a dala dlhý šprint smerom k okraju lesa.
Fany s Iorekom si to najskôr ani nevšimli.
Za to ja áno. Moja rýchlosť a rýchlosť Zary je však diametrálne iná. V duchu som sa modlila, aby v tom lese nebol poľovník. Nemusím písať, čo by to znamenalo.
Zara v kroví na okraji lesa spustila brechot ako o život a vyhnala z kríkov chlapa v staršom veku. Eskortovala ho smerom ku mne. Bežala som smerom k nej kričiac z plných pľúc :
„Nebojte sa, ona vám neublíži, ona iba šteká!“
To sa však prehnali okolo mňa ďalšie dve tornáda. Chlap si kľakol na zem a okolo neho sa tlačili už tri psy. Neštekali, ale intenzívne ho očuchávali. Myslím, že mal pocit, že udrela jeho posledná hodina.
Nadával až sa hora zelenala. Keď som k nemu dobehla, že sa mu ospravedlním, bolo mi jasné, koho mám pred sebou. V papučiach a v košeli by nikto v tú nedeľu na prechádzku nešiel. Ibaže by ste boli klientom neďalekého domova sociálnych služieb.
Po ďalšej spŕške slov smerom ku psom a ku mne, sa zrazu spýtal:
„Cigaretu nemáš?“
„Nemám, ale poďte, ideme kúpiť…“
„Ale nedáš ma policajtom?“
„Uvidíme. Musíme ísť, lebo ešte chvíľu a bude vám strašná zima.“
„Už je…“
„Tak poďte, myslím, že na vašom oddelení už obedujú.“
Ten klient bol v centre nový, nahnevaný a rozhodnutý odísť domov za každú cenu. Chvíľu ho už hľadala policajná hliadka. Vzdušnou čiarou sa od centra nedostal ďalej ako 500 metrov.
Zara bola celú dobu dosť nervózna. Myslím, že si ani neuvedomila, že v tú nedeľu urobila dobrý skutok.
Aj keď, takto by pátracia akcia vyzerať nemala. Strašiť nezvestných ľudí sa naozaj nepatrí.
LB 2022
