Storka napísaná ešte v roku 2019, počas našej „robinson“ dovolenky v Chorvátsku. Zarka tam mala 2 roky.
Na pláži, ktorá je presne tak veľká ako náš rybársky domček, trčí z vody SKALA. Tisíce rokov odoláva trepotajúcim speneným vlnám. V jej póroch je čulý život. Minimálne čierny krabík tam má trvalý pobyt.
SKALA je jednou z možností ako sa dostať do vody. Elegantne, no určite nie jednoducho. Treba nabrať odvahu, riadne si proces prepočitať a skočiť z móla na vrchol a z vrcholku hneď do vody.
Práve táto SKALA hrá hlavnú úlohu v úvahe o tom ako rozmýšľajú naše 3 psy.
Zarka
Zarka, zádumčivo stojaca na brehu móla, hodí pohľad na skalu. Nebadane sa ohne dozadu, nečakane sa odrazí a s ľahkosťou leoparda dopadne všetkými labkami na ostré výbežky skaly. Vôbec jej nevadí, že pritom zadlávi malého chudáka kraba. Krátky balanc na hrane a hop – skáče do vody. Potlesk, ktorý mal byť pre ňu odmenou, nevníma. Jednak preto, že celá skončí hlboko pod hladinou a jednak preto, že oň vôbec nestojí.
„Nemysli si, že takto budem skákať zakaždým, keď si ukážeš prstom. Na to hneď zabudni !“ hodí na mňa z vody krátky kukuč a pláva si kam ona chce.
Fantagiro
Fany pozorujúc Zaru, ktorá to skočila „na pána“, sa zhlboka nadýchne i pristúpi na samý okraj móla. Odhodlanie jej tečie ušami. Chce úlohu splniť včas, podľa plánu a neprekročiť rozpočet. Obozretne kukne z móla ako je to hlboko a ďaleko. Snaží sa v duchu vypočítať dĺžku tetivy pravouhlého trojuholníka (poz. c2=a2+b2), ale stres jej to nedovolí. Celé telo sa jej chveje, labky prešľapujú v rytme tanca čača. K nekonečnému krúteniu riťou pridáva aj zavýjanie v tretej oktáve. To krab už nezvláda a rýchlo sa prace do vnútra skaly. Už už to príde.
„Tak nie, dnes na to nemám, dajte mi opravný termín, jeeeežííš !“ vycúva vystresovaná skučiaca Fany zo smrteľnej zóny. Kukne na mňa a ide si trieskať hlavu o múr.Samozrejme obrazne.
Iorek
Pozorujúc situáciu z polohy ležmo, Iorek vstáva a ležérne pristúpi k okraju.
„Vy blondíny, čo skáčete na ten šuter, keď sa to dá urobiť takto !“
Odrazí sa z miesta a letí vzduchom ponad skalu pričom medzi vrcholkom a jeho guľami má rezervu ako Sergej Bubka v čase vrcholnej formy. Čo vidí krabík zo svojho úkrytu, popisovať nebudeme. Pupkáčovitý gýčovito krásny dopad vyvolá vlnu cunami. Iorek za potlesku vylezie z vody, kukne na tata a uteká si skok zopakovať.
Traja psi. Poviete si, celkom rovnakí traja bieli psi. A predsa je každý iný.
ĽB 2019
