V našej svorke má na poľovačky každý člen vlastný názor. Fantagiro loví celý deň loptičky. Iorek občas loví mačky na stromoch.
Ale Zara, tak tá loví všetko, čo sa pohne.
Nevieme, kde sa táto vášeň u nej vzala, no je to silnejšie ako ona sama. Každú vychádzku využije na to, aby skontrolovala všetky krtince a jamky v zemi. Do každej strčí nos a ak niečo cíti, z jamky je jama. Z čistej Zary je za pár minút špinavý pouličný pes.
Nuž, áno, ide nás z toho poraziť. Ani si neviete predstaviť ako ťažko ide blato z vnútorného ucha.
Vrcholom umenia Zarky počas lovu je líščí skok. Nevieme kde a kto to Zaru naučil, ale je v tom neskutočne dobrá. Najskôr preskúma terén, lokalizuje obeť, … pozoruje bez pohnutia miesto stojac na troch nohách. Zrazu mohutný odraz, skok do výšky, dopad – a…. víťazoslávny poklus z nohy na nohu so stihnutou papuľkou. Hrdá Zarka sa nám ide pochváliť.
„Pozrite, čo som dnes pre vás ulovila!“ vypľuje pred nás oslinatného polomŕtveho hraboša.
Za tie roky sme sa naučili dokonale resuscitovať hlodavce. To nájdete najbližšiu myšaciu dieru, jemne nohou polomŕtveho hraboša nasmeruje dnu, a aby mu nebola zima, zahrabete ho trochou zeme. No a potom si už iba zaželáte, aby to prežil.
Zarke dôrazne dohovárame, že toto sa nerobí.
Že je to nehygienické a nech to prenechá líškam. No Zara, ako vždy, má na to svoj názor.
