… zachytený zážitok na celý život. Zarka mala vtedy 3 roky.
Táto storka bude o Nezábudke. Nie o kvietku, ale o zariadení v Senci, kam radi chodime viac ako šesť rokov. Máme tu super deti, výborných kolegov terapeutov, záhradu pre psov. Čo viac si priať.
Písal sa rok 2019 a naše dopoludnie v Nezábudke sa prehuplo do druhej polovice.
Na žinenke uvelebené tri psy s Reginkou. Spolu si dokážu oddýchnuť, zabudnúť na bolesť, zhlboka sa nadýchnuť. Miestnosťou znela vážne vážna hudba a svetelné vlákna umocňovali pocit pohody.
Otvorili sa dvere a dnu vkĺzla pani riaditeľka. „Nechcem rušiť, ale je tu jeden pán fotograf. Poznáme sa, pomáha nám. Len urobí pár fotiek a pôjde.“
Skôr ako sme stihli spustiť našu hlášku, ...pozor, je tu Zara, ona šteká.., už kľačal na zemi chlapík s foťákom v ruke a cvakal.
Zara zdvihla hlavu a – vznikla táto fotografia. Neštekla. Ostala s Reginkou, s Iorekom, Fany.
Toho chlapíka sme videli ešte raz. Prišiel nám poďakovať, že s fotografiou „Kutyaterápia“ vyhral 1.cenu v Hungarian Press Photo Contest 2020, v kategórií „Každodenný život“.
A ten chlapík, ktorého Zara vtedy nevystrašila, nebol nik iný ako András A. Cséfalvay.
V 2022 bola zaradená medzi najlepšie maďarské novinárske fotografie za posledných 40 rokov.
Pre nás bežný každodenný život. Ale asi by sme si mali častejšie pripomínať aké máme šťastie, že takéto obrazy máme pred očami každý deň.
ĽB 2025
Andras A.Csefalvay, 2019 „Kutyaterápia“
