Stalo sa, stáva sa, skoro denne…
Keby Zarka zostala len pri love myšiek a hraboškov, dalo by sa s tým žiť. Lenže naša Zara má viac neobvyklých záľub. Jednou, ktorá ju náramne baví, je strašenie chlapov.
Má dokonca vybraný vkus. Aby jej chlap stál za pozornosť, musí byť veľký (malým udeľuje milosť). Brada, šiltovka, nebodaj tmavé brýle, to už stojí za Zarin záujem. No a tmavý oblek, či monterky, vôňa cigarety , nedajbože nejaký alkoholový závan, tak to je pre Zaru ako výstrel na štarte.
Dodnes sme však neprišli na presný vzorec, podľa ktorého si Zara svoje obete vyberá. Preto každého, kto ide prekročiť prah nášho centra, máme pteto nachystaný predslov : „Toto je naša Zara, ona šteká na chlapov, lebo nemá rada…..“ vychrlíme všetko, čo vieme.
Každý kývne, že rozumie, však nie je včerajší. Kto by sa bál psa, čo sa hrá s bábätkami.
No, dobre, my sme vás varovali.
Pondelok. Bežný pracovný deň, Zara spí pod stolom. Zazvoní zvonček. „Prišiel som za pánom Bátorym“ , povie mladý pán v slušivom čiernom novom obleku. „V poriadku, prosím, počkajte , telefonuje. A je tu pes, Zara,… viete ona šteká na …., len aby ste vedel.“
„Jasne, v pohode. Psy mi nevadia“, ledabolo utrúsil mladý pán a zahľadel sa na seba do zrkadla.
Zara otvorila jedno oko, vytiahla svoje telo spod stola, potichu, ako gepard, sa presunula za mladíkov zadok.
“ Havhavhav“ zbrechla na neho.
Taký odzemok mladý pán zatancoval, že by sa ani profík z Lúčnice zaň nehanbil. Keď nabral farbu, dych, a tlak sa mu vrátil do normálu, opäť sa pozrel do zrkadla. Tentokrát na nohavice. „Pánaboha, ja som si asi cvrkol !“
Ten pán k nám chodí dodnes. Zara stále vrtí chvostom a čaká na okamih, kedy prestane dávať pozor.
ĽB 2025
