Matúško odišiel nečakane, v pondelok 14. septembra 2026, vo veku 13 rokov. Mali sme tú česť poznať ho, rozprávať a smiať sa s ním. Celé štyri roky. Verte, bol pre nás viac ako dieťa, ktoré k nám chodí cvičiť.
„Matúškovi choroba zobrala schopnosť hýbať sa. No nikdy mu nevzala jeho slobodu snívať a žiť naplno, s radosťou, každý jeden deň.“
Aj tieto slová sme dnes počuli na úžasnej rozlúčkovej slávnosti s Matúškom v kostole v Banskej Bystrici. V kostole, ktorý sa zaplnil do posledného miesta. A mnoho ľudí stálo aj pred chrámom. Zneli veľmi krásne a pravdivé myšlienky:
„Matúško bol od malička huncút. Mal rád srandu a každého rád „dobehol“. A áno, aj v pondelok nás všetkých Matúško „dobehol“. Ba čo viac, možno povedať, že nás všetkých „predbehol“. Na ceste „domov“, na miesto, kde nebude potrebovať vozíček, kde ho už nič nebolí, netrápi a kde mu je krásne.“
Matúško bol s nami krátko, ale aj tak nám všetkým zanechal silný odkaz. Ukázal nám neochvejnú silu, odhodlanie niesť svoj ťažký kríž a zároveň žiť naplno.
Matúško miloval oslavy. Tá dnešná, posledná pozemská, bola plná hudby a láskavých spomienok. K belasému nebu leteli desiatky bielych balónov.
Áno, boli aj slzy, ale neboli to slzy beznádeje, či bolesti. Boli to slzy smútku, že sme nateraz Matúška nechali „nás dobehnúť a predbehnúť.“
…. Nezabudnime, prosím, …. na chlapca, ktorý nám ukázal, že žiť naplno má zmysel. Že žiť s láskou v duši a s úsmevom na perách je veľká výsada človeka. No netrvá večne… vážme si každú chvíľu, každý deň nášho bytia.
Vďaka , Matúško!
Tvoj tím Physio Canis
