IOREK a ZARA. Nie, nie sú súrodenci. Sú však z jednej chovateľskej rodiny. Zarka je o 5 mesiacov mladšia. Ako šteniatko bola oveľa, oveľa menšia ako biely medvedík Iorčo. Bolo to útlučké šteniatko, ktoré milovalo ploty na cvičáku, štekanie po chodcoch a bicykloch, no a vôdzka, veď to už viete, bola jej triedny nepriateľ.
Zarka nebola našou od narodenia. Len sme ju trénovali a mali v starostlivosti. Ale život chcel, aby sa po roku a pol stala ZAROU BÁTORY. Forever.
ZARA a IOREK nikdy neboli skutoční „frajeri“. Možno za to môže Fantagiro, ktorá akýkoľvek zárodok „ťuťu – muťu“ medzi nimi ukončila skôr ako sa začal. Určite za to môže skutočnosť, že Zara je sterilizovaná. Možno za to môže jej nezávislá povaha. Nespútaná divá strapatá Zara dáva city najavo veľmi neštandardne. Keď chce na lúke vyzvať Ioreka na rande, zvyčajne ho zahryzne do zadku. Alebo si ho vyčíha vo vysokej tráve, dlhým šprintom ho naháňa po lúke , aby ho zostrelila silným bodyčekom. Samozrejme Iorek tieto hrátky veľmi rád opätuje. A my potom musíme medzi nimi robiť rozhodcov, keď sa niečo stane. Keď tečie krv, alebo keď sú celí od blata.
Ako plynie čas a im pribúdajú roky, tak sa divoké naháňačky menia na túlenie sa v posteli počas svitania. Objímajú sa labkami, oblizujú si uši, oči, nos. Iorek má občas v papuli celú Zarkinu hlavu. Vydávajú pritom zvuky, za ktoré by sa nehanbili ani dva dinosaury. Je úžasné toto sledovať. S touto vetou by určite nesúhlasila Fantagiro, ktorá všetko sleduje jedným očkom z pelieška. U nás v posteli totiž už fakt nie je miesto.
